Vek odchodu do penzie sa zmení

Zmeny v dôchodkovom systéme ovplyvňujú životy stoviek tisíc ľudí nielen okamžite, ale s vyhliadkami na desiatky rokov dopredu. Doslova určujú životnú úroveň ďalších generácií. Vyhliadky však nie sú ružové. Penzie nebudú rásť rovnako ako životné náklady. Porastie však vek odchodu do dôchodku.

Nožnice sa roztvárajú

Jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý je potrebné reformovať dôchodkový systém na Slovensku sú roztvárajúce sa nožnice medzi tými, ktorí dôchodok potrebujú a ktorí sa naň skladajú. Súčasný štátny dôchodok na Slovensku je totiž platený nie z úspor ľudí, ktorí odvádzali odvody počas života, ale z aktuálnych odvodov súčasných  pracujúcich. Tu ale nastáva problém. Vývoj demografie naznačuje, že bez reformy sa nebude môcť tento systém udržať dlhodobo.

Podľa Jána Šeba, výskumníka a spoluzakladateľa spoločnosti Oranžová obálka, je problém ten, že na trh práce nastupujú mladí ľudia neskôr, pretože dlhšie študujú a starší ľudia zas odchádzajú do dôchodku skôr a žijú dlhšie. Preto sa predlžuje aj čas, ktorý je potrebný na výplatu dôchodkov.

Hoci reálne ľudia do dôchodku skôr neodchádzajú, no dlhšie sú na penzii, čo je pre sociálny systém problém. „Pre priebežne financovaný dôchodkový systém to vytvára problém menšiny pracujúcich a väčšiny poberajúcich. Ide o dlhodobo neudržateľný stav.”

Strop končí

V súčasnosti sú pravidlá stále nastavené tak, že vek odchodu do dôchodku je na hranici 64 rokov, a zároveň platí mechanizmus zníženia dôchodkového veku pre osoby, ktoré vychovávali deti. Pre určenie veku dôchodku tak v tomto roku stále platí aktuálny zákon o sociálnom poistení. Ministerstvo práce však už v lete tohto roku predstavilo novelu zákona, ktorá tento systém úplne mení. V novele sú najzásadnejšie zmeny, ako napríklad:

●      strop 64 rokov končí,
●      končí znižovanie dôchodkového veku v dôsledku výchovy dieťaťa.

Tieto dve hlavné zmeny už nie sú garantované ústavou a mali by začať platiť od januára 2023.

V praxi to bude vyzerať tak, že v roku 2022 sa dôchodkový vek stanoví ešte podľa súčasných pravidiel, ale od roku 2023 by sa mal zrovnoprávniť vek odchodu do dôchodku pre všetkých rovnako, a to bez ohľadu na vychovávané deti.

 „Zároveň by sa mal zrušiť aj predčasný dôchodok, ako ho poznáme. Nahradiť by ho mal mechanizmus, v ktorom je nutné odpracovať minimálne 40 rokov bez ohľadu na vek,“ konštatuje Šebo.

Týmto krokom získa štát pár rokov na to, aby nemusel vyplácať dôchodky a predčasné dôchodky v takom dlhom horizonte. No to rozhodne na zvýšenie životnej úrovne dôchodcov nestačí. Na to bude potrebné spraviť viacero zmien.

Vedeli ste, že…

… počet dôchodcov na Slovensku bol podľa štatistík Sociálnej poisťovne k 30.novembru viac ako 1 400 000?

Stropovanie je ako prikazovať vetru

Zastropovanie odchodu do dôchodku vníma Šebo ako nie celkom šťastný krok. Nikto totiž nevie predpokladať, ako sa bude vek dožitia vyvíjať a aká bude ekonomická sila, stabilita a vývoj. Zastropovanie dôchodku by preto nemuselo fungovať.

Dôchodkový systém musí byť flexibilnejší a je potrebné preniesť celé zabezpečenie penzie zo štátu aj na jednotlivcov a vytvárať predpoklady pre lepšiu penziu práve prostredníctvom osobitného sporenia.

Druhý pilier rovnako nebude stačiť

V roku 2022 sporiteľov v druhom pilieri čaká opäť jemná zmena, ktorá ich dôchodok posunie k vyššej penzii. Povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie sa im v roku 2022 zvýšia z aktuálnych 5,25 % na 5,5 % z vymeriavacieho základu. To však stále nie je dostačujúce a na to, aby sporenie v II. pilieri dávalo zmysel, je potrebné smerovať financie aj do správnych fondov.

To sa však tiež nedeje a vysoký počet mladých ľudí má stále sporenie nastavené  konzervatívne. Je to výsledok zmien, ktoré vytvorila vláda SMERU a všetci, ktorí nepožiadali o zmenu, boli presunutí do konzervatívnych sporení. Aj to je výsledok toho, že na Slovensku sa k dôchodkovému systému pristupuje nesystémovo.

Jedna vec je reforma, druhou je stabilita

Na to, aby dôchodkový systém fungoval a občania sa naň mohli plne spoľahnúť, je potrebné, aby bol najmä stabilný. Každá vláda mení kurz aj taktiku smerom k dôchodcom. To zneisťuje ako samotných obyvateľov, tak aj dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktoré musia neustále reflektovať na zmeny.

„Za nebezpečné v dôchodkovom systéme považujem takých politikov, ktorí neustále menia pravidlá hry a vyberajú si určitú skupinu ľudí, ktorú privilegujú na úkor inej,“ hovorí Šebo.

„Za vyslovene nefunkčné považujem to, že neinformujeme ľud o tom, čo ich na dôchodku v skutočnosti čaká, aby sa vedeli tejto situácii prispôsobiť už dnes,“ dodáva.

Na štát sa nespoliehajte, skôr na seba

Slovenská legislatíva od roku 2023 zrejme zruší dôchodkový strop a nastaví pravidlá tak, aby bolo možné čiastočne zmierniť dopady zlej demografie, optimistický scenár to však nebude. Vzhľadom na politické pomery to rovnako nevyzerá ani na stabilné vyhliadky, ako to je napríklad v severských krajinách, kde je systém dôchodkových fondov dlhodobo etablovaný a zmeny vlády nemenia neustále aj pravidlá.

Nedá sa preto spoľahnúť na to, v akom veku pôjdeme do dôchodku a ani na to, z čoho budú dôchodky vyplácané.

Je preto veľmi dôležité myslieť na zabezpečenie penzie v dostatočnej výške, ideálne individuálnym sporením. Veľkou výhodou je aj sporenie v treťom pilieri, kde máte okrem vlastných príspevkov možnosť sporiť si aj s príspevkami od zamestnávateľa. Výhodou je daňový bonus do výšky 180 eur. Najväčším bonusom je však stabilita výplaty ďalšieho zdroja financií v penzii, ktorá sa vám bude určite hodiť.

Zdroje:
Hospodárske noviny | Sociálna poisťovňa